(Tému Biblicko-teologický úvod pre duchovné povolanie žien v cirkvi som prezentoval na pastorálnej konferencii ACS 9. októbra 2021. Textová verzia je prepisom audio verzie, spracovaným Mgr. Martinou Hargašovou, autorkou kníh Realita s Bohom a Pôst, mocná výzbroj Božieho ľudu, ktorej touto cesto ďakujem. Čitateľa prosím o prepáčenie surovej koncepcie, štylistiky a syntaxe, keďže sa jedná o prepis hovorenej prednášky.)
Úvodom musím podotknúť, že pri tejto téme mám rešpekt. Dávam si otázku, čo by sa mohlo stať, ak by sme zmobilizovali 60 % našich záloh do žatvy. Viete, o kom hovorím, že? Veľkú časť zborov a cirkví tvoria dámy. Čo by sa mohlo stať, aká akcelerácia duchovnej služby by mola nastať, ak by sme zmobilizovali do žatvy 60 % našich záloh?
Môj vlastný príbeh mi dáva veľkú nádej. Bol som požehnaný vzácnym duchovným dedičstvom mojej mamky a tiež svokry. Obe sú Božie ženy, ktoré celý svoj život boli v prvej línii a aktívne slúžili. Keď som mal 17 rokov, tak na Slovensku na veľkom pódiu kázala evanjelistka Suzette Hattingh. Bratislavský Istropolis bol plný ľudí. O rok neskôr som išiel na biblickú školu do USA, kde som bol tri roky. O dva roky bude mať táto škola sto rokov svojho pôsobenia – škola spadá pod Assemblies of God. V roku 1924 ju založila mladá žena, ktorá sa presťahovala z britskej Guyany zo Surinamu v Južnej Amerike na východné pobrežie Spojených štátov amerických. Tam vierou a za cenu veľkej osobnej obete začala túto školu, ktorá dodnes vykatapultovala tisíce, ak nie desiatky tisíc študentov a Božích služobníkov do celého sveta. Keď som mal okolo 18 rokov, bol som na stanovej misii v Senci. Tam môj súčasný svokor viedol kampaň stanovej misie. V jedno poobedie bol veľký stan plný detí a teenagerov, a to stretnutie viedla už teraz moja manželka, ktorá mala vtedy 14 rokov. I z tohto mi vyplýva, že Boh môže, chce a túži po tom, aby katapultoval ženy do žatvy.
Dôvod, prečo riešime túto tému, je proces ordinácií pre duchovenskú a diakonickú službu v Apoštolskej cirkvi na Slovensku (ďalej ACS). Posledné štyri roky máme tím, ktorý pripravuje proces pre ordináciu v dvoch stupňoch, a to v licencii a v ordinácii, čo je vlastne akreditácia v duchovenskej a diakonickej službe v ACS. Chceme pripraviť a uvoľniť lídrov pre službu do vnútra, čo znamená pastori, pastorské tímy, pastorácia generácií detí, dorastov, mládeže, zakladatelia zborov, kazatelia slova, sobášiaci atď. Ale aj pre službu von, to sú služobníci ako sú misionári a misijní pracovníci, služobníci v prostredí škôl, nemocníc, silových zložiek, komunitných centier atď.
Z toho povstáva otázka: Akú úlohu v tom zohrávajú osoby ženského pohlavia? Inými slovami: Ako ACS rozoznáva Božie povolanie v životoch žien, ako ich formuje a vystrojuje, a ako ich uvoľňuje a zmocňuje do služby? V minulosti túto otázku riešili letničné a charizmatické hnutia i vo svete, ale v poslednej dobe je to otázka, na ktorú by sme si mohli zodpovedať i my v tejto dekáde.
Biblický naratív
Stručným preletom prejdime Bibliu “očami žien“ a poďme sa pozrieť do tohto naratívu.
DEJSTVO 1
Genezis 1,26–28vraví: „Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi!“ Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“
Tento text dobre poznáme. To, čo tu vidíme, je dokonalý obraz. Keď Boh stvoril človeka, vytvoril dokonalý prototyp. Niečo, čo má byť modelom, ako to má byť na začiatku.
Boh sa v osobe muža alebo ženy pozerá na Jeho dokonalý výtvor. Vidíme tu teda, že plnosť Božieho obrazu je dosiahnutá kombinatorikou stvoreného muža a ženy. Čo znamená, že na to, aby sme videli plnosť Božieho obrazu, tak muž a žena majú spoločne dotvárať a reflektovať Boží obraz spolu. Ak je to len jedno z toho, je to neúplné, tým pádom aj nedokonalé.
A nielen to, ale ak sú spolu, tam je zároveň možná multiplikácia. V biblickom texte sme čítali: „Ploďte sa a množte sa.“ Tá multiplikácia vychádza z jednoty, zo vzájomného splynutia. Vieme, že to tak samozrejme funguje biologicky, ale tam, kde existuje vzájomné splynutie, synergia a spolupráca oboch týchto pohlaví, tak tam je priestor na multiplikáciu, čo dokazujú tisícročia.
Je tu i tretí element. Boh im povedal: „Panujte nad morskými rybami, nad všetkým ostatným.“ Z toho nám vychádza, že je tu spoluvládnutie muža a ženy ako koalície, nie ako vzájomnej opozície. Oni spoločne dostali zdieľaný mandát používať autoritu a vládnuť. Sloveso panujte je v pluráli. Čo znamená, že majú spoločný a vzájomne sa doplňujúci vplyv a autoritu.
DEJSTVO 2
V druhej kapitole knihy Genesis čítame: „Potom Hospodin, Boh, povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná“ (Gen 2,18). V tomto verši vidíme dva javy. Prvý je ten, že je tam akoby opustené a nedokonalé rozpoloženie toho chlapa. Adam bol v opustenom a nedokonalom stave skôr, než dostal Evu. A dovolím si povedať, že podobne, ak je toto rozpoloženie jednofarebné v iných kontextoch, ako napríklad v službe, tak je opustené a nedokonalé.
Preto Boh povedal: „Urobím ti pomoc.“ Toto je zaujímavé slovo, pretože toto slovo sa v hebrejčine povie ezer. A to znamená pomoc alebo pomocník. Ale tento výraz neznamená výraz poskok. Našiel som minimálne desať textov v Starej zmluve, kde sa to isté slovo ezer používa na Pána. Napríklad: „Pán mi je spomocníkom, a nebudem sa báť.“ (Žid 13, 6) Ezer. To znamená, že slovo, urobím ti „pomoc“ nie je myslené ako niečo, čo má druhotný význam alebo druhotriedny význam. Naopak. Byť pomocou predpokladá pozíciu sily a schopnosti uniesť môj prípad. Na to, aby mi mohol Boh pomôcť, musí byť silnejší ako ja. Na to, aby mi táto pomocníčka pomohla, musí byť minimálne taká silná alebo silnejšia ako ja.
DEJSTVO 3
V ďalšom dejstve tri to začne byť zlé. Vieme, čo sa stalo medzitým. Máme tu Genezis 3,16. (Pád do hriechu teraz preskočíme.) Genezis 3,16 Boh povedal žene: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.“ Pádom do hriechu sa všetko pokazilo a ten obraz, na ktorý bol človek – vo verzii muž a žena – stvorený, v dokonalej symbióze, jednote, spoluvládnutí, ten obraz sa stal karikatúrou. Prišlo prekliatie – na hada, na ženu, na muža a na zem.
V tomto verši vznikli dva dôsledky. Ten prvý je, že žena bude túžiť po svojom mužovi. A my muži to v celej vážnosti poznáme, pretože najväčšia potreba ženy je byť prijatá, milovaná a rozoznaná. To je inštinkt, ktorý sa znásobil pádom do hriechu, keď jej akoby bola vzatá pôda spod nôh. A najväčšia potreba ženy, minimálne od tejto scény, je nájsť vo svojom mužovi objekt svojej túžby, aby bola prijatá, milovaná a rozpoznaná.
Nielen to. Boh tam dodáva: „ale on bude vládnuť nad tebou“, čo znamená, že tu sa porušila harmónia medzi pohlaviami. A zrazu muž sa dostáva po páde do hriechu do pozície vládnutia. Tam, kde poriadok nefunguje organicky, musí byť nastolený zhora. To, čo vtedy ako Boží plán skrachovalo – čo malo fungovať organicky, symbiózou, spoluvládnutím – prišiel pád a zrazu tu je nastolený poriadok zhora. A tu sa spúšťa to, čo nazývame podriadenosť.
DEJSTVO 4
Preskočíme jednu celú éru, ktorá fungovala v takomto vzorci. Prejdime si do Skutkov apoštolov. Ježiš už zomrel, vstal z mŕtvych a práve zostúpil Svätý Duch a začala sa nová éra. Éra milosti, éra cirkvi, éra Svätého Ducha. Boli naplnení Duchom Svätým, začali hovoriť v nových jazykoch a obrátili sa. Teraz Peter musí interpretovať, čo sa vlastne stalo. Hovorí: „Ide však o to, čo povedal prorok Joel: V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny. V tých dňoch vylejem svojho Ducha aj na svojich služobníkov a svoje služobnice a budú prorokovať.“ (Sk 2,16–18)
Je to krásne, že zrod cirkvi je prepojený s obnovením pôvodného obrazu, ktorý tu bol pred pádom do hriechu. To znamená – nejde len o vykúpenie jednotlivca, ide aj o vykúpenie oboch pohlaví tak, ako to Boh zamýšľal.
Pre židovskú kultúru bol toto revolučný zvrat. Štandardná modlitba rabína bola: „Bože ďakujem Ti za to, že nie som žena, ani otrok, ani pohan.“ Počas celého trvania starej zmluvy bola žena v absolútnom vlastníctve manžela. Podľa Mojžišovho zákona sa vernosť v starozmluvnej dobe vyžadovala iba od nej. Muž mohol mať aj mnoho žien, on mohol mať mnohoženstvo. Od nej sa vyžadovala exkluzívna vernosť. Ona nemala prístup k vyučovaniu, nemohla sa verejne modliť, v chráme a synagóge mala vždy oddelené miesto.
Takže keď na deň Letníc, v deň zrodu cirkvi, Boh zrazu povedal, že „aj synovia aj dcéry, aj služobníci aj služobnice“ – to bol absolútny šok. Bolo to zrazu oslobodzujúce, šokujúce tvrdenie, ktoré zrazu akoby uvoľnilo bariéru, ktorá tam stála tisícročia. A zrazu vidíme inklúziu oboch pohlaví v povolaní. Synovia a dcéry. Čo robia? Prorokujú. Prorokovanie môžeme vysvetliť ako zvestovateľstvo inšpirovanej reči pod pomazaním deklarovať Božie pravdy. Inými slovami, zrazu aj muži aj ženy kážu pod vyliatím Ducha.
DEJSTVO 5
„Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi, lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.” (Gal 3,25–29)
Toto je veľmi zaujímavé. Začína tým, že “všetci ste synmi” – čo nás kladie na jednu úroveň. Má to jednak význam zrovnoprávnenia – inými slovami, že všetci, aj dámy, sú synmi v zmysle zrovnoprávnenia statusu pred Bohom. Už nie otroci, ale všetci kolektívne, korporátne, spoločne, muži aj ženy, sme synmi pred Bohom – ten istý status prijatého dediča. Ale tak isto to má význam zrelosti. Sme už bez tútora, vychovávateľa. Z teológie vieme, že tu sa má na mysli zákon.
Ďalej to znamená, že krížom Ježiša Krista tu vidíme úplné zrušenie existujúcich bariér. Etnických, sociálnych, pohlavných. Etnické, čo znamená, že už tam nie je diferenciácia medzi Židmi a Grékmi. Potom sociálne, už tam nie sú otroci a slobodní pred Bohom. A tak isto pohlavná bariéra v zmysle prístupu pred Boha – muži a ženy. Inými slovami, podľa Galatským môj status pred Bohom nemá nič do činenia s pohlavím – má všetko do činenia s vierou. V tejto chvíli bola zotretá karikatúra, ktorá vznikla v raji po páde človeka do hriechu a znova bol vyformovaný Boží pôvodný obraz. Toto je biblický naratív.
Miesto žien v Biblii
Teraz som povedal tie pekné princípy. V ďalšej časti sa pozrieme na to, ako boli aplikované v Písme. Najskôr v Starej zmluve, potom v Ježišovej službe, a potom v pavlovskom vnímaní a kontexte. Pozrieme sa na tieto tri časové línie.
V Starej zmluve
Zo Starej zmluvy chcem vypichnúť iba to najviditeľnejšie, pretože je tam toho k tejto téme oveľa viac.
Miriam
Miriam, Mojžišova sestra, viedla národ v extravagantnom uctievaní. To bolo markantného významu, pretože po exode ona roztancovala dva milióny ľudí. Pravdepodobne i viac. Bol to ďalekosiahly vplyv obrovského, komplexného významu. A podľa Micheáša 6,4b dokážeme posúdiť, že Miriam, bola pokladaná za bytostnú súčasť tohto rodinného tímu osloboditeľov – Áron, Mojžiš a Miriam, traja súrodenci. Píše sa tam: „poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Miriam.“ Keď Boh hovorí, ako ich oslobodil, dáva ich akoby do jednej kategórie.
Debora
Väčšina z nás poznáme jej príbeh, ktorý je opísaný v Knihe Sudcov vo štvrtej a v piatej kapitole. Debora používala vodcovskú pozíciu v krajine, bola sudkyňou a prorokyňou zároveň. Čo znamená, že mala administratívno-právne vedenie a tiež aj duchovný vplyv. Bola vyhľadávaná pre radu a rozhodnutia. Prichádzali k nej z celej krajiny. Mala prorocké direktívy pre Baraka, lídra krajiny voči vojne.
Chulda
Chulda už je tak trošku menej známa. Jej príbeh je v 2. knihe kráľov v 22. kapitole. Operovala v čase kráľa Joziáša, v čase Joziášovej reformy. Keď dal opraviť chrám, tak tam našli knihu zákona a on bol zrazu celý bezradný a rozladený. Uvedomoval si, že hrešili a nevedel, čo má urobiť. Hľadal interpreta. Hľadal niekoho, kto práve ten objavený zvitok zákona môže interpretovať. Vedel o prorokyni Chulde, ktorá bola zavolaná, aby povedala, čo majú ďalej robiť. Joziášovi dala Boží odkaz: „Vypočul som ťa, lebo sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom“. (2Krľ 22,19) Úžasný historický moment Joziášovho prebudenia prichádza práve cez prorokyňu Chuldu.
Ester
Nebudem rozvádzať jej príbeh, pretože je dostatočne známy. Ona taktiež mala jednak pozíciu vplyvu v zmysle jej statusu perzskej kráľovnej. Čo bol vlastne najväčší svetový kolos, globálne impérium. A ona sa stala vlastne kráľovnou tohto obrovského impéria. Ale mala takisto veľký duchovný vplyv, stala sa duchovným lídrom, keď viedla celé svoje etnikum, celý svoj národ k plošnému pôstu. Tým odvrátila holokaust a zmenila dejiny.
Statočná žena
Ako posledný príklad uvediem anonymnú dámu. Volajú ju statočná žena z Príslovia 31. Je to deskriptívny opis samých superlatív z jej vlastností. Neviem, či niekto z nás chlapov niečo také spĺňa. Ak áno, rád by som si s vami podal ruku. 🙂
V Ježišovej službe
Veľmi rýchlo sme prešli Starou zmluvou. Teraz sa pozrieme na Ježišovu službu. Budem hovoriť o ženách v Ježišovom rodokmeni. Potom o ženách pri Ježišovom narodení, ženách v Ježišovej službe a ženách v Jeho tíme.
Ženy v Ježišovom rodokmeni
Vieme, že rodokmene boli zoznamom mužov, teda zoznamom otcov a synov. Kto koho splodil. Je to dych vyrážajúce, že v Ježišovom rodokmeni sa ocitajú ženy. A nielen to, je ešte viac výnimočné, že v Jeho rodokmeni sa nachádzajú ženy s príbehom hanby. V evanjeliu podľa Matúša v prvej kapitole je Támar zneužitá Júdom, je tam kanánska prostitútka Rachab, je tam pohanka Rút z Moábu, je tam žena zavraždeného Uriáša zneužitá autoritou – Batšeba, je tam Mária s potupou neuveriteľného príbehu. To sú ženy v Ježišovom rodokmeni.
Ženy pri narodení
Potom tu máme ženy pri Ježišovom narodení, čo je krásny, viacgeneračný príbeh žien, kde je starena, potom je tam žena v zrelom veku a potom je tam teenegerka. Je tam starena – prorokyňa Anna. Je tam žena v produktívnom veku Alžbeta, manželka kňaza, a je tam teenegerka Mária. Celkom pekné.
Ženy v jeho službe
Ježišova služba bola poznamenaná zvykom pristaviť sa pri pohodených, marginalizovaných, odsunutých, znevýhodnených, slabých, chorých. Toto Ježiš robil štandardne. To bol Jeho štýl služby. Pristavil pri tých, ktorí boli dole.
Do tohto zoznamu spadajú napríklad Jairova dcéra, žena trpiaca na krvotok, kanánska žena, žena v Betánii v dome Šimona malomocného, ženy pri hrobe, Petrova svokra, naimská vdova, hriešnica u Šimona farizeja, Marta a Mária, žena zohnutá osemnásť rokov, vdova s dvoma grošmi, Samaritánka, žena pristihnutá pri cudzoložstve, Lazarove sestry pri Jeho vzkriesení, pomazanie Máriou, Lazarovou sestrou a Mária Magdaléna, ktorej sa Ježiš zjavil. Koľko ich bolo? Devätnásť – slušný zoznam.
Pristavím sa iba pri dvoch. Prvá je Mária, o ktorej sa píše, že sedela pri Ježišových nohách. To bolo nemysliteľné – že by rabín mal pri svojich nohách niekoho, kto tam sedí a počúva vyučovanie. To je ten istý zvrat, ako keď sa píše, že Pavol sedel pri nohách Gamaliela. To nebolo o tom, že ona tam vysedávala, lebo nemala stoličku. To bol terminus technicus, že bola vychovávaná ako učeníčka svojím rabínom, že sedela pri Jeho nohách tak, ako Pavol absolvoval rabínsky kurz u Gamaliela. To bolo revolučné.
Druhý príklad je Samaritánka, ktorá sa odrazu stáva pohanskou evanjelistkou. A to v momente.
Ženy v jeho tíme
V rozšírenom kruhu učeníkov
To boli podporovateľky Ježiša a spoluapoštolky. Lukáš 8,1–3: „Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval evanjelium o Božom kráľovstve a boli s ním Dvanásti i niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. Boli to: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, potom Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu, ďalej Zuzana a mnohé iné, ktoré im pomáhali svojím majetkom.“ Je to zoznam dvanástich mužov a ďalších žien, ktoré zjavne z kultúrno-historických dôvodov neboli pomenované ako apoštolky, ale zjavne patrili do rovnakého rámca. To bolo šokujúco radikálne, že nejaký rabín by mal toľko nasledovníčok, ako mal Ježiš Kristus z Nazareta. A pre Lukáša to boli ženy, ktoré s Ježišom slúžili, a bolo to pre Neho také podstatné, taký podstatný fakt, že ich pomenoval menom.
Pri kríži
Z toho tímu Ježišových žien, alebo teda žien v Ježišovom tíme, nachádzame skupinu pod krížom, alebo pri kríži. „Zobďaleč sa prizerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salome. Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.” (Mk 15,40–41) Tu sú opísané ženy, ktoré boli v Jeho spoločnosti, učeníčky a servisný tím.
Po vzkriesení
A potom ešte tretí text. „Tu si spomenuli na jeho slová, vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom.“ (Lukáš 24,8–10) Inými slovami, ony boli poslané apoštolovať apoštolov. Lebo grécky apostolos znamená byť poslaný. A ony boli poslané k poslaným.
V Pavlovom kontexte
Teraz sa pozrieme na Pavlovov kontext. V Pavlovej službe vidíme tiež niekoľko takýchto incidentov, alebo niekoľko takýchto žien, ktoré reálne Pavol v službe rozoznal, a uvoľnil.
Filipove dcéry
Filip, muž, ktorý bol evanjelista. „Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu zvestovateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho. Mal štyri dcéry, panny (nevydaté ženy), ktoré prorokovali.“ (Sk 21,8–9) Lukáš tu komentuje, že Filip, evanjelista, mal vo svojom dome štyri mladé dievčatá, ktoré mali prorockú službu. Boli to dievčatá, ktoré používali charizmu prorokovania.
Mária, matka Jána Marka
Ján Marek, ten, čo napísal evanjelium Marka. Vieme, že ona zjavne hosťovala prvú cirkev v Jeruzaleme. Vieme to preto, lebo keď Peter vyšiel z väzenia, tak išiel do jej domu. V ňom Rodé, ďalšia Božia služobníčka, ktorá mala viac viery, než všetci ostatní, tak ho nepustila dovnútra na prvé zaklopanie. Píše sa tam „S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Bolo tam mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili.“ (Sk 12,12) Zjavne táto dáma mala majetok, mala veľký dom, mala slúžku a hosťovala cirkev v Jeruzaleme. Čo je celkom veľká vec.
Lýdia
O Lýdii čítame v Skutkoch apoštolov v 16. kapitole. Píše sa o nej: „Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatíry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás.“ (Sk 16,14–16) „Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.” (Sk 16,40) Inými slovami – už tam našli cirkev. Lýdia bola biznismanka, obchodníčka s textilným priemyslom. Bola to žena s vplyvom, ktorá hosťovala cirkev. Dá sa teda u nej predpokladať vedenie, teda vodcovstvo.
Priscila / Priska
Ďalšia adeptka je dáma, ktorú nazývame Priscilla alebo Priska. Jej príbeh sa mi mimoriadne páči, pretože ona spolu s manželom Akvilom modelovala službu. Modelovali službu ako manželský pár, čo podľa môjho vedomia, je jediný krát v kontexte Novej zmluvy. O to je to vzácnejšie. Z nich dvoch bola ona zjavne ten dominantný typ. Pretože zo siedmich prípadov sa v piatich ona uvádza ako prvá. Nie v poradí Akvila a Priscilla, ale Priscilla a Akvila. Ich príbeh začal v Ríme, odkiaľ boli vyhostení ako migranti. Prišli do Korintu, kde mali spolu s Pavlom firmu. Tá firma sa stala základňou pre ich apoštolskú službu. Ja to nazývam, že PAP s. r. o. – Priscilla, Akvila a Pavol. 🙂 Potom išli do Efezu, kde jej služba a ich služba pokračovala. Po odchode Pavla slúžili Apollovi, sľubnému mladému kazateľovi. Potom Priscilla a Akvila odišli naspäť do Ríma, pretože figurujú v Pavlovom pozdrave do Ríma. Neskôr zjavne skončili v Efeze, pretože v Pavlovom pozdrave z Efezu do Korintu a neskôr v jeho pozdrave Timoteovi do Efezu, ju tiež spomína. Pavol ich pomenúva ako spolupracovníkov a hostiteľov cirkvi v Efeze. Podľa našich pomerov by sme ich nazvali, že to bol pastorský pár. Nielen to, ale boli aj súčasťou apoštolského tímu v metropolitnom centre v Korinte, tam, kde Pavol zakladal cirkev. Boli súčasťou toho apoštolského nukleárneho tímu.
Nymfa
„Pozdravte bratov v Laodicei i Nymfu a cirkev, ktorá je v jej dome.“ (Kol 4,15) To je ďalšia dáma, ktorá hosťuje cirkev. Mnohí vykladači takéto dámy reálne pokladajú za pastorov tých cirkevných zborov, ktoré hosťovali.
Teraz troška odbočím z tejto línie témy. Asi viacerí poznáme príbeh pastora Davida Yonggi Cho, ktorý svojho času hovorieval, že má vo svojom zbore 50 000 vedúcich, z nich 47 000 vedúcich sú ženy. Tak to je “skrat” aj pre mňa. 🙂
Evodia a Syntycha
Ďalšie na Pavlovom zozname sú Evodia a Syntycha. A tu si trošku zgustneme na dámach. Pavol píše: „Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby rovnako v Pánovi zmýšľali. Áno, prosím aj teba, ozajstný Syzygos, ujmi sa ich, veď ony sa spolu so mnou borili za evanjelium aj s Klementom a ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života.“ (Fil 4,2–3) Konečne niečo zlé na tie ženy, že ich musel Pavol napomínať. 🙂 Ale zároveň prízvukuje, že s ním spolupracovali, a to pravdepodobne pri zrode zboru vo Filipách. Vieme, že ten zbor začal ženskou skupinkou pri rieke. Tak prišlo evanjelium na kontinent, ktorý sa volá Európa. To je kázeň sama osebe.
Féba
Pavol Fébu odporúča ako diakonku v Kenchreách, čo je v podstate Korint. „Odporúčam vám našu sestru Fébu, ktorá je aj diakonkou cirkvi v Kenchreách, aby ste ju prijali v Pánovi, ako je hodné svätých, a aby ste jej pomáhali v každej veci, v ktorej by vás potrebovala; veď ona bola pomocníčkou mnohým, i mne samému.“ (Rim 16,1–2) Podľa všetkého Féba bola pravdepodobne kuriér a prednášateľ alebo kazateľ Epištoly Rimanom, čo je komplexný a dôležitý list. Tento list zjavne doniesla ona. Pavol ju odporúča, nie Timotej, ktorý je v tom zozname, a nie Tercius, ktorý list napísal, ale žena Féba. Dostáva tu dva tituly – diakonos, čo je titul, ktorý Pavol dáva aj sebe. V Novej zmluve ho častokrát aplikuje na seba, píše, že je Boží služobník, popri tom používa toto slovo – diakonos. A tak isto je tam na ňu výraz prostatis, čo znamená pomocníčka. Ale lepší preklad by bol patrónka alebo ochrankyňa. Inými slovami, iné miesta v Písme to prekladajú ako predstavený alebo vedúci. Jeden z najznámejších dnešných teológov a vykladačov (N. T. Wright) hovorí, že Féba bola prvý expozitor, prvý vykladač Písma, ktorý bol ordinovaný ako biznismenka.
Júnia
„Pozdravte Andronika a Júnia(u) (dvojtvar), mojich krajanov a spoluväzňov, ktorí sú známi (významní) medzi apoštolmi a už predo mnou uverili v Krista.“ (Rim 16,7) Všetky slovenské preklady dávajú Júnia, Június do mužského tvaru, akurát v ekumenickom preklade je v poznámke, že to môže byť aj ženský tvar. Vykladači hovoria, že v mužskom tvare je toto meno do 3. storočia úplne neznáme. V ženskom tvare, len v Ríme, bolo minimálne 250-krát, čo sú známe prípady. A zjavne až v 13. storočí to meno bolo násilne pretransformované do mužského rodu a neskôr takto použité aj Lutherom. To znamená, je tu holý fakt, že Júnia bola žena, a bola pokladaná za významnú osobu z apoštolov. Môžeme to povedať tak, že bola pokladaná za významnú apoštolku a zjavne bola súčasťou Pavlovho apoštolského tímu.
Rúfusova matka
A posledná dáma, ktorú spomeniem, bola Rúfusova matka, bez mena. „Pozdravujte Rúfusa, vyvoleného v Pánovi, a jeho matku, ktorá je aj mojou matkou.“ (Rim 16,13) Úžasný kompliment. Apoštol Pavol nazýva túto matku svojou matkou. A vôbec, v Liste Rimanom v 16. kapitole z 33 spomínaných je 10 žien, čo je celkom silný jav.
Ťažké oriešky
No a v závere tejto témy tu mám ešte „ťažké oriešky“. Takže, keď už vieme, aký je celkový pohľad Písma na poslanie, povolanie, službu a líderstvo žien, môžeme teraz preskúmať aj kritické texty. Je dôležité to tak robiť, lebo v opačnom prípade, ak zapichneme len do nejakého kritického textu, včítame doň našu predispozíciu alebo predpojatosť. Je dôležité nestavať doktrinálne a pozičné názory na ojedinelých vytrhnutých textoch, potom textoch vytrhnutých z dejinného kontextu, a napokon textoch vytrhnutých z kontextu celého Písma. Na tomto mieste vypichnem dva takéto „oriešky“. Keby sme boli šikovnejší, našli by sme ich viac.
1Kor 14,34-35
„Ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila.“ (1K 14,34–35) V celej tejto epištole Pavol pastoračne rieši špecifické problémy korintského zboru. Na každej strane. Od súdov, cez morálku, až po spochybňovanie vzkriesenia. Tu rieši problém, čítajte dobre, vyrušujúcich manželiek. V korintskom zbore zjavne prevládala kultúra, kde nevládol poriadok, ale prekrikovanie. Je tu použité slovo, že nedovoľuje sa im hovoriť – grécky laleo, čo pôvodne znamenalo bľabotať, žvatlať, tárať, klábosiť. Mohlo ísť aj o prekrikovanie alebo hlasné pýtanie sa: „Kedy už pôjdeme domov?“, „Čo to znamená?“, „Čo on vyučuje?“. Zjavne išlo o takúto scénu. Toto je dôležité povedať aj preto, lebo je tu reč o Korinte a korintské ženy nemali prístup ku vzdelaniu a evidentne priniesli so sebou i kultúru Korintu do cirkvi. Vieme, že Korint bol známy „korintovaním“, čo bola doslova fráza, či slang, ktorý umocňoval nemorálnu kultúru toho mesta. Len v korintskom chráme mali 1000 kňažiek živiacich sa prostitúciou. Takže to, že tu sa rieši len prekrikovanie, je ešte malý problém v porovnaní s tým, čo sa odohrávalo v pohanskom chráme v tom istom meste. To, že Pavol hovoril: „Hej, Korint! Cirkev! Nech sú radšej ticho, nech neprekrikujú! Chceme tam mať Boží poriadok.” Zjavne nešlo o univerzálny princíp, ale o pastoračnú nápravu konkrétnych manželiek, keďže sa majú spýtať doma svojich manželov. To im Pavol hovorí, „nech sa opýtajú doma svojich manželov“. Takže Pavol tam akoby nehovoril univerzálny princíp, ako tomu ja rozumiem. Ale riešil konkrétnu pastoračnú scénu, incident v konkrétnom cirkevnom zbore, ktorý bol poznačený v podstate zlou pohanskou kultúrou celého okolia.
1Tim 2,11-15
„Žena nech prijíma poučenie v tichosti so všetkou podriadenosťou. Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom, ale nech si počína v tichosti. Adam bol totiž stvorený ako prvý, potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a dopustila sa hriechu. Bude však spasená tým, že rodí deti, ak zotrvajú vo viere, láske, svätosti a zdržanlivosti.“ (1Tim 2,11) Nejdem teologizovať do tej druhej časti. Ale opäť Efez. Vieme, že Timotej bol v Efeze, a Pavol to píše do Efezu. Toto mesto bolo centrom uctievania kráľovnej nebies – Artemis alebo Diana – kráľovná nebies. Jej chrám bol jeden zo siedmych divov sveta. Kult Diany bol kultúrou toho mesta. To znamená, že v domácnostiach, v biznise, v morálke – všade boli jej sochy. V Efeze boli desaťtisíce jej sôch. Ak viete, čo hovorím, bola to socha, ktorá tú ženu znázorňovala – dá sa to rôzne vysvetliť – ale akoby znázorňovala množstvo prsníkov na svojom tele a bola akoby symbolom nemorálnosti, nečistoty a tak ďalej. Ženy v tom meste boli nevyučované a bežne boli neslušné, necudné, odhalené a zvodné a aj manipulujúce a dominujúce. Proste to bola kultúra pod vplyvom kultu Diany/Artemis.
Keď prišli tieto ženy do cirkvi a zažili niečo s Bohom a obrátili sa, ešte stále prinášali so sebou kultúru, v ktorej žili celý svoj život. Tak ako to býva pri každom jednom z nás, kto sa obráti, však? To znamená, že Timotej je poslaný do Efezu, aby naprával veci v cirkvi a toto bolo revolučné – žena nech prijíma ponaučenie v tichosti. Inými slovami dôraz v tomto texte je na to, aby sa ženy učili potichu. Doteraz nemali šancu sa učiť vonku, boli ovplyvnené kultúrou svojej doby, nemali prístup k vyučovaniu. Teraz, keď sú v cirkvi, nech sa najskôr učia v tichosti. Mimochodom, čo má robiť každý z nás – učiť sa v tichosti. To je prosto od Genesis po Zjavenie to isté, a platí to i pre nás. Vždy je dobré, keď sa niekto učí potichu, až kým sa svoju lekciu nenaučí. Takže toto bolo revolučné, pretože dovtedy prístup k vyučovaniu vôbec nemali. Takže ak to môžeme jednou vetou interpretovať, tak v kontexte kultu Diany tu Pavol dáva dôraz na to, aby ženy neprevalcovali mužov na zhromaždeniach, preto sa tam píše, nech nevládne nad (svojím) mužom. Jediný krát v Novej zmluve je použité toto slovo authenteo, nie exkusia – autorita, ale toto je tu jediný krát použité sloveso s neznámym celkovým významom. Keďže poznáme Pavlovu prax rozoznávania a uvoľňovania žien do služby, tak tieto špecifické inštrukcie nechápeme ako plošný zákaz pre ženy, aby viedli alebo verejne slúžili alebo vyučovali. Mimochodom, keď tam píše, že ženám nedovoľuje učiť, len taká poznámka na okraj: 99 % falošných učení, heréz, kultov a siekt historicky prišlo cez mužov a nie cez ženy. Ale to je na inú tému.
Uzávery pre náš kontext
Môžeme teda potvrdiť, že muži a ženy boli stvorení ako slobodné, vzájomne sa doplňujúce a spoločne vládnuce osobnosti. Pádom do hriechu bola nastolená kliatba a hierarchia. Vykúpením je obnovený pôvodný Boží plán. Môžeme potvrdiť, že Stará zmluva, Ježišova služba, ako aj celá Nová zmluva potvrdzuje prax žien v duchovnom vodcovstve. A môžeme potvrdiť, že špecifické prípady v Korinte a Efeze nevytvárajú precedens pre plošný zákaz služby, či vodcovstva žien.
Ide viac o povolanie, než o pohlavie.
Vždy funguje proces: obdarovanie, povolanie, rozoznanie, zmocnenie. Je tragické, ak ženy, ktoré sú obdarované a povolané, neboli rozoznané a zmocnené. Je rovnako tragické, ak muži, ktorí nemajú obdarovanie a nemajú povolanie, dostali rozoznanie a zmocnenie. Takže z toho vyplýva, že potrebujeme odložiť predsudky a bigotnosť, a zosúladiť svoje nastavenie s Božím pôvodným zámerom a zámerom vykúpenia. Ide viac o povolanie než o pohlavie.
Ide viac o synergiu, než o rovnoprávnosť.
Synergia nie je o tom, aby sme každému dali pódium a priestor, politicky korektne, ale je o tom, aby sme spoločne dosiahli najlepší výsledok využitím sily a predností participujúcich v tomto prípade mužov aj žien. O tom je synergia: win – win. O tom, že nechceme, aby to bolo politicky korektné, rovnoprávne, ale chceme, aby rovnako muži ako ženy mohli spolu dosiahnuť najlepší efekt pre Božie kráľovstvo. To preto nevyhnutne neznamená, že ženy majú zo zásady viesť cirkevné zbory. Ale zároveň otázka znie: „Čo sa môže stať, aká akcelerácia sa môže uvoľniť, keď pustíme na slobodu ďalšiu polovicu Božích záloh?“ Ide viac o synergiu, než o rovnoprávnosť.
Ide viac o uvoľnenie, než o pretláčanie.
Nemôže nám ísť, ani nám nejde o pretláčanie žien do prvej línie kvôli ich ambícii, kvôli emancipácii alebo kvôli korektnosti. Ale rovnako nám nesmie ísť o pretláčanie mužov. Ako som už povedal predtým, ženy chcú byť rozoznané a uvoľnené, nie pretláčané.
Takže tu je môj uzáver, skôr než poviem pár viet na záver: ženy nie sú ničím diskvalifikované v licencii, či ordinácii, a to ani diakonickej ani duchovnej – ako to spoznávam na základe biblicko-teologického úvodu pre duchovné povolanie žien v cirkvi.
Prax letničných/charizmatických cirkví potvrdzuje príbehy velikánov žien. Prvý známy príklad v moderných dejinách, príklad pentekostalizmu, prípad krstu Duchom Svätým a hovorenia jazykmi, prvý prípad známy od Letníc, od tej éry – je žena, ktorá sa volala Agnes Ozman v Topeke, Kansas, 1. 1. 1901. Až o päť rokov nato prišla Azusa Street. Inými slovami: Prvá žena, ktorá bola iskrou pre globálny pentekostalizmus, bola žena. 🙂
Citát z časopisu The Apostolic Faith, známy aj v našom kontexte z januára 1908 hovorí: „Keď náš Pán vylial Letnice, priniesol všetky tie verné ženy s ďalšími učeníkmi do hornej miestnosti a Boh ich všetkých pokrstil v tej istej miestnosti a nerobil žiadne rozdiely. Všetky ženy dostali pomazaný olej Ducha Svätého a mohli kázať rovnako ako muži.“ Môžete si to vygoogliť v histórii, ja spomeniem len dve mená – Maria Buelah Woodworth-Etter a Aimee Elizabeth Semple McPherson. Ten zoznam je dlhý, toto sú najznámejšie mená.
To je skúsenosť globálneho letničného hnutia. Moja najlepšia skúsenosť je symbióza v manželstve spoločne uvoľnenom a spoločne slúžiacom ako pastorský pár. Čo nie je biblická podmienka, ale naša prax. Rovnako muž a rovnako žena, sú rozoznaní a uvoľnení do služby podľa obdarovania, pomazania, povolania na osobe – v našom prípade na obidvoch partneroch v páre. Zároveň rozoznávame v našom pastorskom tíme ľudí, ktorí majú povolanie k duchovnému vodcovstvu – vrátanie kázania, vyučovania a duchovnej správy – a uvoľňujeme ich s pomenovaním. Podľa toho, aký majú dar, aké majú povolanie na svojom živote. Nie podľa pohlavia.