Slovensko si v týchto dňoch pripomenulo historický odkaz duchovného dedičstva vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda. V Nitre sa na slávnostiach zozbierala smotánka náboženského aj civilného života. Toto duchovné dedičstvo si iste pripomíname právom. Po tom, ako ich v roku 863 privítal knieža Rastislav na území Veľkej Moravy, sa krajinou prehnala vlna Božieho navštívenia. Celá generácia sa prebudila odkazu Písma. Tie štyri roky, keď obaja bratia spoločne slúžili na území Slovenska, mali neodvratný dopad na smerovanie celého národa. Intenzita ich vplyvu, a to iba počas jednej generácie, nemá v našich dejinách obdobu. Boli zapálení pre Božie dielo!
Dôvod prečo vytvorili hlaholiku bol ten, aby mohli šíriť Božie slovo. Keď museli argumentovať proti cirkevným autoritám, prečo používajú ľudu zrozumiteľnú reč, odvolávali sa na mnohé texty z Písma. Prvá veta napísaná v staroslovienskom jazyku bola: „Iskoni bě slovo i slovo bě u boga i bog bě slovo“ (Ján 1,1). Prvá kniha napísaná v reči nášho ľudu bola Biblia!
Boh sa postavil za svoje slovo a nadprirodzene stál za nimi. Bratia boli plní Božieho ohňa. Keď musel v dišpute v Benátkach Konštantín brániť ich úsilie hlásať Slovo Božie v reči ľudu, „zišli sa proti nemu biskupi a kňazi i mnísi ako havrany na sokola a pozdvihli trojjazyčný blud, ale on ich lži rozboril jasnými podobenstvami, horiac silou Ducha svätého“ (1). Vieme, že ich služba mala nadprirodzené prejavy: „Boh tu urobil preslávne zázraky. Lebo sa tu uzdravil porazený a mnohí iní sa zbavili neduhov“ (2).
Ich ďalšou skvelou službou bola výchova novej generácie. Založili prvú biblickú školu v našom regióne. Ich škola v Osvětimanoch v moravských lesoch, často nazývaná učilište, bola miestom, kde za ich mentorovania vyrastala nová generácia schopná pokračovať v ich službe. Štyridsať mesiacov trvalo „štúdium“, počas ktorého sa pripravovali noví učeníci. Túto prípravu absolvovalo okolo 200 študentov!
Národ sa zobudil k pravde Písma. A aspoň na krátky čas sa k naplneniu svojho poslania prebrala aj cirkev.
Už málo sa však v uplynulých dňoch hovorilo o sviatku, ktorý si pripomíname len o deň neskôr (minimálne protestanská časť kresťanstva). 6. júla sme si pripomenuli 607. výročie upálenia jedného z Božích velikánov v našom prostredí, Majstra Jána Husa. Husov život zhorel do tla, ale jeho prínos pre Božie dielo pretrváva dodnes. Väčšina literatúry uvádza husitské hnutie ako sociálno – revolučnú iniciatívu s výrazne militantným rázom. Husov zámer však nebola revolúcia vozov, šidiel a hradieb. Husitské hnutie bolo prívalovou vlnou po duchovných záchvevoch z jeho nebojácnych kázní, ktoré oduševnene kázal v centre Prahy v Betlehemskej kaplnke.
Ján Hus (1373 – 1415) sa narodil v chudobnej rodine v Husinci v južných Čechách. Prežíval Božie povolanie už ako malý chlapec. Keď mal 14 rokov, začal študovať na Karlovej univerzite. Keď mu matka pripomínala, že nemá na jeho štúdium peniaze, zvolal: „Je tu Boh!“ Keď mal 25 rokov, začal učiť na univerzite a kázať v Betlehemskej kaplnke. Kázal nebojácne v reči ľudu a stal sa najpopulárnejším kazateľom v Čechách. Témou jeho života bola „pravda“. Keď ho pápež exkomunikoval, ukrýval sa v hradoch a preložil Bibliu do češtiny – celé storočie pred Lutherovým prekladom biblie do nemčiny. V roku 1415 ho predviedli pred kardinálov a keď nechcel poprieť svoje učenie, upálili ho na hranici. Posledné slová na jeho perách boli: „Ó Kriste, ty Synu Boží, zmiluj sa nado mnou!“
Mladý Ján Hus sa nebál plávať proti prúdu. Keď sa na celom svete kázalo po latinsky, tisíce ľudí ho chodilo počúvať, pretože on kázal v im zrozumiteľnej reči – po česky. Keď sa počas skorumpovaného pápežstva 15. storočia veselo predávali odpustky, Majster Ján Hus proti tomu odvážne kázal, a to aj za cenu exkomunikácie. Keď sa musel pred vrchnosťou ukrývať po českých hradoch, preložil celú Bibliu do reči národa. Keď na koncile v Kostnici proti nemu stálo 50.000 ľudí, vyznal, že neučil to, z čoho ho krivo obvinili, a preto nemôže vziať späť. Aj vtedy sa držal svojho známeho kréda “Hledej pravdu, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, braň pravdu až do smrti, neboť pravda tě vysvobodí!”
“Hledej pravdu, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, braň pravdu až do smrti, neboť pravda tě vysvobodí!“
Je mi jasné, že ani Cyril a Metod a ani Ján Hus neboli dokonalými. Ale v našom geografickom kontexte boli lampami, ktoré vo svojej dobe zažiarili jasným svetlom. Ich vášeň pre zrozumiteľné kázanie Božieho slova a ich odovzdanosť pravde aj napriek cene, ktorú museli zaplatiť, nás inšpiruje aj dnes. Vždy keď som v Prahe, snažím sa pristaviť pri Betlehemskej kaplnke, kde Majster kázal. Hovorí sa, že na jeho kázne prichádzalo až do troch tisíc ľudí, a to aj o piatej ráno. Takýto duchovný hlad chcem vidieť aj dnes! Nie len lacné prebudenie, ale skutočný Boží oheň.
Vo svojej knižnici mám okolo dvetisíc kníh. Ale jednou z najcennejších je Postila Majstra Jána Husa v koženom vydaní z roku 1900. Je plná jeho ohnivých kázní, za ktoré zaplatil vlastným životom. Som rád, že my za svoju vieru a za expanziu Božieho kráľovstva nemusíme platiť ultimátnu cenu. Ale nech nás svedectvo viery tých, čo nám vyšliapali cestu inšpiruje k tomu, aby sme sa nezdráhali žiť svoj život pre Krista na 100%, a to aj v 21. storočí!
(1) RATKOŠ, P. Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava: Tatran. 1977, s. 10
(2) VRAGAŠ, Štefan. Život Konštantína Cyrila a Život Metoda: Podľa staroslovienského textu a iných prekladov. Matica slovenská. 1994, s. 67