V minulosti som bol vyzvaný, aby som napísal svojich 100 snov (pozn.: Pod pojmom “sen” sa v tomto vyučovaní nemyslí snívanie v spánku ale inšpirované rozmýšľanie o budúcnosti). Povedal som si, že to nebude problém, veď ja mám reputáciu, že som snívač. Po dvoch dlhých hodinách som spočítal svoje odvážne sny. Všetkých šestnásť! Zistil som veľmi rýchlo, že mám čo doháňať.
Rád trávim chvíle v blízkosti ľudí, ktorí sa neboja snívať veľké veci. Často sa pýtam mladých služobníkov: “Ak by si vedel, že Boh ti dá úspech, o čo by si sa pokúsil pre Božie kráľovstvo?” Strach zo zlyhania nám príliš často kradne sny. Bojíme sa strápniť, bojíme sa sarkastických poznámok ľudí typu: “Ja som to tušil! Tak ti treba!”
Pred niekoľkými rokmi som daboval záznam z konferencie s Reinhardom Bonnkem, známym nemeckým evanjelistom. Jeho vízia mi vyrazila dych a nedávala spávať: Reinhard mal víziu vidieť 100 miliónov spasených za jednu dekádu! 100 miliónov! Mám priateľa, ktorý kázal v 25 krajinách a je evanjelistom na plný úväzok. Keď sme pred rokmi strávili spolu jeden týždeň, bol som unesený a inšpirovaný jeho vierou. Jeho snom bol vidieť cez jeho službu milión zachránených ľudí. Neviem, čo to robí s tebou, ale mne to dvíha vieru! Veľkí ľudia snívajú veľké veci, lebo vedia, že majú veľkého Boha!
Boh sám musí byť snívač! On stvoril svet z ničoho. Ale skôr, než bolo “nič”, Boh sníval. Popusti fantáziu a predstav si, ako sa Otec, Syn a Duch svätý prechádzajú po horizonte večnosti. “Čo ak by sme stvorili…” A už sa spustila nezastaviteľná lavína! Bezhraničná kreativita, ktorou Boh disponuje, ho viedla k aktu stvorenia fantasticky rôznorodého a neopakovateľného stvorenstva. Pomysli na vesmír, to nespočetné množstvo galaxií! Zúž to na jedinú z nich, Mliečnu dráhu. Obsahuje množstvo súhvezdí a hviezd, z ktorých jedno nazývame obyčajne, Slnko. Je len jednou z miliónov hviezd Mliečnej dráhy. Niekde v priestore okolo neho sa pohybuje Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún (chúďa Pluto, toho už zo zoznamu astronómovia vyradili)… Možno nemusíš hľadieť ani tak ďaleko, stačí sa porozhliadať v prírode. Obrovské množstvo neopakovateľných jedinečných stvorení. Stačí len vymenovať niekoľko zo zvierat: dikobraz, panda, netopier, hyena, kalmár, štrkáč, skunk, bazilišek či vtákopysk. Aká rôznorodosť! A to ešte nespomínam ľudí, korunu tvorstva! Je nás sedem miliárd súčasne žijúcich, rovnako milovaných, predivne stvorených ľudí! Pozri sa do zrkadla! Nikto nie je ako ty! Našťastie!
Božia snivosť je jeho neuveriteľná, bezhraničná kapacita myslieť vždy niečo nové, čo predtým nebolo. Je to nekonečné more neopakovateľných nápadov, ktoré nadprirodzene ohromia. Je to jeho absolútna schopnosť myslieť mimo krabice. Boh je snívač!
V Rimanom 11,33-36 Pavol píše: “Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva naveky. Amen.” Boh nepotrebuje konzultantov a nikdy mu nedochádza inšpirácia. Jeho studňa je bezodná a jeho plány neobsiahnuteľné. Je mimo krabice!
Kapacita Božej snivosti je ukrytá vo Svätom Duchu. Duch svätý ako Boh prebývajúci v nás nepostráda žiadnu z Božích vlastností. “Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú. Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval.” (1Kor 2,9-12). Fráza o oku, uchu a srdci zaznieva často na pohreboch v kontexte budúcej skúsenosti v nebi – tam raz zažijeme nevídané a neslýchané. Ale pozor! Je tu niekto, kto nám to nevídané, neslýchané a nepochopiteľné zjavuje: Duch svätý! On nám strháva závoj z očí a dáva nám vidieť Božiu bezhraničnú paletu zázrakov, a to už dnes! Ak sa mu otvoríme, uvoľní v nás vodopád nadprirodzeného života, po akom všetci dychtivo túžime.
Dobrá správa je, že Boh nie je skúpy. On Svätého Ducha – a s ním aj schopnosť snívať mimo krabice – štedro a veľkoryso vylieva. Začal na deň Letníc a dodnes neprestal. To znamená, že aj ty a ja v dnešnej dobe vieme snívať Duchom inšpirované sny! Aj do nás vložil “snivosť” – kapacitu prinášať čerstvé, tvorivé a neopakovateľné možnosti viery.
Na Letnice Peter vysvetľoval, čo sa dialo tak, že sa odvolával na starozmluvné proroctvo proroka Joela. “Potom vylejem svojho Ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha” (Joel 2,28.29 alebo Joel 3,1.2). Bez ohľadu na rozdiely je Boží Duch k dispozícii pre všetkých. Vek nehrá rolu, pretože tu sú všetky generácie: deti, mládež aj starci. Pohlavie nehrá rolu. Boh ho vylieva na synov a dcéry, otrokov a otrokyne. A ani sociálny status nehrá rolu! Ešte aj otroci, sluhovia sú zahrnutí týmto Božím gestom! Pozrime sa, ako snivosť funguje…
1. Deti prorokujú
Starozákonné hebrejské slovo pre prorokovanie (hebr. naba) je odvodené od slova “bublať, vyvierať”. Znamená to, že proroci hovorili pod priamou inšpiráciou Božieho Ducha. Toto “Božie bublanie” je stav pretekania Božím Duchom. Hladina pomazania sa chvie, dvíha sa, prináša inšpiráciu a zmocnenie pre čerstvú zjavenú prorockú výpoveď. Tak ako sa Duch Svätý vznášal nad vodami pri tvorení Božích snov stvorenia, dvíha sa v nás, aby konal Božie sny v nás. Pripravuje ťa na niečo, čo nebolo, čo si nezažil, vedie na miesta, kde si nebol – do neopakovateľných a nekopírovateľných Božích snov!
Toto je oblasť, kde sa Boh dotkne tvojich úst. Explózia snivosti zasiahne naše ústa, naše rozprávanie, vyznávanie, svedčenie, uctievanie. Náš jazyk je poznačený.
Hovoríme o tom, čím je plné naše srdce. Inšpirovaná reč vychádza z inšpirovaného srdca. Tvoje ústa sa stávajú Božím nástrojom, lebo vypovedajú jeho zámery. Ústa prezradia, o čom sníva srdce.
On vkladá chválu do našich úst. Chvála je reč neba. Nebo je prostredie, kde sa všetko točí okolo neho, kde ho všetci uctievajú, pretože majú zjavenie o ňom a sú v jeho úplnej blízkosti. Keď chvála buble a vyviera, mení sa na silnú zbraň. On vkladá nový jazyk do našich úst. Nové jazyky sú rečou Ducha, ktorej rozumie len on. Keď hovoríme v nových jazykoch, je naše vnútro budované a zmocňované. Sú inšpirovanou rečou, pri ktorej je náš duch naladený naňho. On vkladá prorocké slová do našich úst. Tie sú rečou Božích snov. Odkrývajú a potvrdzujú jeho plány, zjavujú jeho zámery. Naše ústa majú byť plné chvály, majú hovoriť novými jazykmi a majú prorocky komunikovať Božie zámery.
Dlho ma zaujímalo, prečo práve deti? Prečo sa spomína, že deti budú prorokovať? Domnievam sa, že detská spontánnosť je odpoveďou. Deti sú známe tým, že si nedávaj servítku na ústa a povedia presne to, čo si myslia. Kultivovanosť a distingvovanosť je niečo, čo sa deti musia učiť, ale srdcová, spontánna komunikácia im je prirodzená. Deti majú byť prorockou generáciou prehlasujúcou Božie veci!
2. Starci snívajú
Tento verš mi dáva nádej! Znamená, že moje najlepšie roky sú ešte iste predo mnou. Skutočne snívať ešte iba začnem. Tie najväčšie sny sa rodia vtedy, keď sú tie najväčšie boje už za nami. Dávid začal snívať o stavbe chrámu v čase, keď mal už za sebou tie najväčšie bitky a víťazstvá. Až vtedy začneme naozaj prorocky snívať a na to obdobie sa naozaj teším!
Toto je oblasť, kde sa Boh dotkne tvojej mysle. Potrebuješ čerstvú, vekom a svetom nepokazenú myseľ, v ktorej sa rodia novoty! Mimo klietky, mimo krabice. Kde sú Boží inovátori, ktorí otvoria cestu pre nové prielomy, nové metódy, a to všetko preto, lebo majú nové myslenie!
V Rimanom 12,2 Pavol vyzýva: “A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.” Ak chceme poznať Božie čerstvé veci, ak chceme byť zosynchronizovaní s jeho vôľou, jeho plánom, naša myseľ musí byť obnovená a premenená. Znečistenia musia byť vyplavené von. Toxické vplyvy ako strach, obavy, nemorálnosť, závisť, nenávisť, neprajnosť a im podobné musia ísť von. Slovo Božie potrebuje naformátovať myslenie. Ním sa potrebujeme plniť a o ňom meditovať. Slovo musí formovať naše myslenie!
Prečo práve starci? Ich sny už nie sú sebecké. Už nesnívajú nevyhnutne o novom aute, novom dome či exotickej dovolenke. Starci snívajú “poza, ponad” seba. Ich sen je pre ďalšiu generáciu. Ich sen je o tom, čo zanechajú za sebou, čím požehnajú tých, čo idú po nich. Starci si vysnívajú duchovné dedičstvo pre nasledujúcu generáciu!
Dnes žijeme v dobe mnohých trápnych snov. Tisícky ľudí sa zviditeľňujú v desiatkach desivých reality šou, kde pre väčšinu z nich platí, že ich sny tam zomierajú. Prichádzajú na súťaž plní adrenalínu a odchádzajú s pochovaným snom. Sú to sny, ktoré nikoho neprenesú zo smrti do života, nikomu neotvoria oči, nikoho nevyslobodia z pekla. Ak by bol dnes splnený tvoj sen, kto by vo večnosti prišiel za tebou, aby ti ďakoval?
3. Mladí majú videnia
Videnie, respektíve vízia je Božie uschopnenie prorocky vidieť ďalej, vidieť jasnejšie a vidieť skôr. Je to akási “momentka” z toho, čo Boh vo svojom kreatívnom štúdiu pripravil. Vízia je “teaser”, “preview” alebo ochutnávka z toho, čo príde. Vidieť ďalej znamená vidieť za súčasnú situáciu, momentálnu neschopnosť, nepriaznivé okolnosti, tlaky a prekážky.
Ľudia s víziou sú hnaní dopredu, pretože vedia, že za prekážkou je zasľúbenie.
Vidieť jasnejšie znamená pozerať sa na realitu okolo seba s Božími dioptriami. Vizionári majú zacielené videnie na Božie zasľúbenia. Možno sa naivne tvária, že problémy neexistujú – teda až kým im nejaký nevyrazí dych – ale vidia zreteľne, že s Bohom je všetko možné. Vidieť skôr znamená, že ľudia s víziou už akoby v budúcnosti boli. Idú na neznáme miesto, akoby tam už boli.
Toto je oblasť, kde sa Boh dotkne tvojich očí. Nemali by sme sa čudovať, lebo Ježiš sa očí dotýkal s obľubou. Jeho vôľou bolo a je, aby ľudia videli. Tak ako to platí fyzicky, to platí aj v oblasti vízie. Chce ťa uschopniť vidieť veci z jeho perspektívy. A ver mi, odtiaľ to vyzerá inak!
Prečo práve “mládenci”? Je to generácia, ktorá myslí dopredu. Je to Jozuovská generácia, ktorá bola poháňaná dopredu do zasľúbenej zeme, kým Mojžišova generácia sa z púšte chcela vrátiť do poznaného. Mladá generácia má drive a akčný náboj. Je to generácia s videním, prorocká generácia s vášňou snívať a žiť veľké sny.
Deti prorokujú, mládenci majú víziu, starci snívajú.
Duchovné deti veľa narozprávajú, duchovní mládenci žijú pre víziu a duchovní otcovia snívajú sny. Otcovia, snívajte Božie sny, nech nasledujúce generácie dostanú veľké dedičstvo! Mládenci, zmobilizujte sa pre víziu, je to na vás! Deti, nech prorocký duch zostúpi na vás v slobode a pomazaní!
Vyliatím Svätého Ducha teda prechádza na nás aj dar Božej snivosti. Máš od neho kapacitu snívať Božie sny. Dokonca, ak si blízko neho, tak blízko, že cítiš tlkot jeho srdca, jeho sny prejdú na teba a jeho túžby sa stanú tvojimi! Dovolíš strachu z nepoznaného, strachu z ľudí a strachu zo zlyhania, aby ti ukradli tvoj sen? Dovolíš netrpezlivosti, aby ťa ochudobnila o víťazstvo? Dovolíš kompromisom a tajným hriechom, aby ťa diskvalifikovali? Verím, že tento čas je prorocký. Žijeme to, čo bolo snom našich otcov. Haleluja za to! Ale čo budú žiť naše deti? Aký je náš sen? Mojim snom je, aby keď moje deti budú v mojich topánkach, bolo moje mesto iné, lebo som tu žil.
V roku 1937 sníval jeden malý, osem ročný chlapec o tom, že raz bude kázať a bude z neho bude pastor, ako bol jeho otec. Išli do obchodu v Atlante, aby mu otec kúpil topánky. Keď ich v obchode poslali preč a vyzvali, nech idú zadným vchodom, vtedy malý Martin Luther King sľúbil, že on s tým niečo musí urobiť. Neskôr, keď mal 34 rokov, oduševnene kázal vo Washingtone pri Lincolnovom pamätníku obrovskému davu 250.000 ľudí svoju najznámejšiu kázeň: “I have a dream!” Precestoval viac ako šesť miliónov míľ, kázal viac ako 2500 kázní a prejavov a bol viac ako 20-krát zatknutý. Keď mal 35, stal sa najmladším príjemcom Nobelovej ceny za mier a o ďalšie štyri roky bol zastrelený na balkóne hotela v Memphis v štáte Tennesee. Ja mám jeho kázeň zavesenú nad pracovným stolom už asi pätnásť rokov. Často bola pre mňa inšpirujúcou. “Mám sen, že jedného dňa synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva… Mám sen, že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“
To bol sen Martina Luthera Kinga.