Tento rozhovor prebehol z iniciatívy periodika .týždeň na margo otázky charizmatického hnutia na Slovensku.
Článok vyšiel 7. júna v rubrike .rozhovory. Nájdete ho tu.
Maďarsko-slovenský kazateľ Tóth: Orbán je zaujímavý fenomén
Maďarsko-slovenský kazateľ Apoštolskej cirkvi Miroslav Tóth v rozhovore pre .týždeň hovorí o kresťanskom konzervativizme Viktora Orbána, potenciálnej hrozbe charizmatického kresťanstva v slovenskej politike a hnutí Siedmych vrchov, z ktorého vraj netreba mať obavu.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo považuje Orbánovo kresťanstvo za autentické
- čo si myslí o jeho vzťahu k utečencom
- ako vníma Orbánove kroky proti médiám a univerzitám
- aký má názor na charizmatikov v Slovenskej politike
v Maďarsku a hlavne na Slovensku ste kazateľom jedinej štátom uznanej charizmaticko-letničnej cirkvi. Z tohto hnutia má časť verejnosti posledné mesiace strach, obávajú sa nástupu jeho prívržencov do vrcholových pozícii v štáte a vnášania religiozity do politiky. Akou ste vlastne cirkvou?
Apoštolská cirkev je jedinou štátom uznaných cirkví na Slovensku letničného charakteru. Naša história na Slovensku siaha približne 115 rokov dozadu. Začiatkom 20. storočia vznikalo v Amerike prebudenecké, letničné hnutie, prúd duchovnej obrody v rámci niektorých štandardných cirkevných zborov. Centrom bol cirkevným zbor na Azusa Street v Los Angeles. Prostredníctvom služby niektorých veriacich, ktorí mali prepojenie na Slovensko a prežili skúsenosť s Duchom Svätým, čo my nazývame krst Duchom Svätým, v tom čase povstali prvé spoločenstvá, jednoduché vidiecke cirkevné zbory na Slovensku.
prečo iné kresťanské cirkvi prívlastok „charizmaticko-letničné“ nemajú?
Rozoznávame rímskokatolícke, ortodoxné a protestantské kresťanstvo. V rámci protestantizmu sa etabloval evanjelikálny prúd, kam sa na Slovensku radí napríklad Cirkev bratská. Aj naša cirkev sa pokladá za evanjelikálnu. Myslí sa ním tá časť protestantizmu, ktorá si dáva záležať na osobnom vzťahu s Bohom, na osobnej konverzii, osobnom obrátení sa k Bohu. Apoštolská cirkev je jedinou z nich, ktorá kladie dôraz na pôsobenie Ducha Svätého ako charizmatickú skúsenosť. Súčasťou krstu vo Svätom Duchu je hovorenie novými jazykmi a následne prejavovanie sa rôznych chariziem. Odráža sa to aj na spiritualite jednotlivcov, na tom, ako vyzerajú bohoslužby a na čo sú kladené dôrazy. Vychádza to aj z našej histórie, sme prepojení aj s inými letnično-charizmatickými cirkvami vo svete. Našou partnerskou cirkvou je Assemblies of God, čo je celosvetovo najväčšia letničná denominácia. Letnično-cahrizmatické kresťanstvo sa dnes pokladá za štvrtý prúd v kresťanstve s počtom vyše 600 miliónov veriacich.
na Slovensku rezonuje posledné mesiace problém politizácie kresťanstva, resp. obava z charizmatických kresťanov, vo vrcholovej politike. Ich najvýraznejšími tvárami sú tradične Branislav Škripek s Richardom Vašečkom. Neskôr sa k nim pridali exminister zdravotníctva Marek Krajčí a súčasný premiér Eduard Heger. Videá z ich zvláštnych modlitieb vyvolali od posmechu cez vlnu nepochopenia až obavu z nastoľovania teokracie. Ako vnímate túto hrozbu ako zástupca tohto kresťanského prúdu?
Každá skupina, ktorá v niečo verí, sa snaží tým, čomu verí, transformovať svoje okolie. Ak je tam dobrý úmysel a keď to, v čo verí, je objektívne dobrá a správna vec, je táto transformácia pozitívna. Podobne ako iní, aj letnično-charizmatickí veriaci chcú priniesť svoje hodnoty okoliu, čo pokladám za úplne legitímne. Myslím, že sa z toho urobil strašiak, v posledných týždňoch sú letničiari vykresľovaní ako slobodomurári. Téma teokracie je zveličená a prirovnávaná k radikálnemu islamu. Asi treba povedať, že aj v letnično-charizmatickom hnutí existujú projekty alebo dôrazy, ktoré si reálne robia ambíciu presadiť evanjelium do každej sféry spoločnosti. Je otázne, do akej miery je to dobré. Ježiš povedal, že máme byť soľou a svetlom. Ak to vezmeme do dôsledkov, tak chceme, aby sa evanjelium dostalo do každého kúta. Z tohto uhla to má svoje miesto v transformácii spoločnosti. Problém je, ak sa z toho urobí politická agenda, ak evanjelium ide do úzadia a stáva sa iba nástrojom na spoločenskú transformáciu. My však sme povolaní k službe, k vodcovstvu službou. Preto nemám problém, ak sa na vplyvné miesto v spoločnosti dostáva úprimný charizmatický kresťan, ja to kvitujem. Sám ním som.
vzorom mnohých kresťanských konzervatívcov je aj na Slovensku maďarský prezident Viktor Orbán, ktorý sa rád oháňa kresťanstvom. Orbán pritom začínal ako liberálny politik. Verím, že každý človek môže zmeniť svoje hodnotové nastavenie v oblasti vierovyznania, avšak u politika to vždy zapácha účelovosťou. Považujete ho za autentického kresťanského konzervatívca?
Orbán je určite zaujímavý fenomén. Často z jeho úst počuť, že kresťanské cirkvi v Maďarsku ho vnímajú ako niekoho, kto prezentuje konzervatívne, židovsko-kresťanské hodnoty. Ale v akom súlade je jeho hlas s hodnotami, ktoré žije, to už neviem posúdiť. Z tej relatívne krátkej doby, čo jeho spiritualitu pozorujem, mi nepríde ako hraná.
jeho syn je vraj aktívnym charizmatickým kresťanom.
Jeho syn zjavne prežil skúsenosť so Svätým Duchom, ktorá zmenila jeho život. Tri roky bol nepísaným lídrom mládežníckeho evanjelizačného charizmatického hnutia, o ktorom som počul samé dobré veci. To ale nemalo nič spoločné s politikou.
orbánove postoje, napríklad k utečencom či ľuďom bez domova, sú v rozpore s kresťanskou láskou k blížnemu. Ako idú tieto dve veci dohromady?
Má to iste dve strany. V Maďarsku sa presadzuje rétorika, že je krajinou postavenou na kresťanských hodnotách, ktoré treba chrániť. Je tu vnímaná obava pred agendou európskej islamizácie, čo iste vychádza aj z minulosti, kedy sa pred stáročiami ich územie stalo pomysleným múrom voči tureckej expanzii. Preto je tam vyhranenosť voči nekontrolovanej migrácii celkovo prijatá. Na druhej strane v Budapešti žije štvrť milióna zahraničných obyvateľov a do Maďarska sa prisťahovalo vcelku veľké množstvo migrantov legálnou cestou, za prácou, vzdelaním či migračným programom.
kresťanská politika Orbánovho Fideszu v praxi pokrivkáva aj v iných oblastiach, čo vidieť napr. v prenasledovaní evanjelikálneho farára Gábora Iványiho, ktorý je tvrdým kritikom Viktora Orbána. Jeho malá cirkev so sociálnym zameraním sa vďaka krokom Fideszu namiereným proti nemu dostáva do krachu a hrozí jej zánik.
Pred niekoľkými rokmi stratili štátnu registráciu všetky cirkvi v Maďarsku, bolo ich okolo 300 a museli sa registrovať znova, za omnoho prísnejších podmienok. O Iványim som počul, ale viem príliš málo na to, aby som sa k nemu vyjadroval.
orbán sa v rozhovore pre slovenský portál vyjadril „ja s liberálmi vediem zápas o slobodu. Pričom som na strane slobody a oni na strane názorovej hegemónie.“ Pravdou však je, že v Maďarsku sa za zvláštnych okolností prestal vydávať celoštátny denník Népszabadság a odňala sa za jeho vlády frekvencia kritickému rádiu Klubrádió, nehovoriac o vyhnaní Stredoeurópskej univerzity z Budapešti „namiesto“ ktorej má prísť Čínska. Tieto kroky nenasvedčujú o demokratickom presadzovaní slobody. Čo si o nich myslíte?
Univerzít, kde sa pritvrdzuje kontrola štátnej moci, je v poslednej dobe zrejme viac. Teraz spoločnosťou rezonuje téma etablovania silnej čínskej univerzity v Budapešti. Zároveň však registrujem aj veľké množstvo protestov voči týmto trendom. Určite to nie je čierno-biele.
ako celkovo vnímate jeho rusko – čínsku orientáciu, ktorá je v nesúlade s politickým smerovaním Európskej únie? Občas sa zdá, akoby mu bola bližšia Moskva ako Brusel a napriek tomu, že sa vyhlasuje za hlas antikomunizmu, je jedným z najväčších podporovateľov komunistickej Číny v EÚ.
Ja sa nepokladám ani za orbanistu a už vôbec nie za politického komentátora. Toto je oblasť, ku ktorej sa nevyjadrujem. Moje poslanie, či na Slovensku alebo v Maďarsku, vnímam predovšetkým ako duchovné.
ako vnímate presadzovanie biblických hodnôt do politiky? Hlavne pre sekulárnu spoločnosť znie takéto niečo hrozivo a neželajú si to ani mnohí kresťania.
Myslím si, že vždy takéto riziko hrozí, určite sa tu v rámci politického úsilia konzervatívnych kresťanov občas takýto fenomén objaví. Ale myslím si, že tieto hlasy nemajú takú politickú silu, aby dokázali do dôsledkov legislatívne alebo inak zmeniť nastavenia v kontexte demokratického zriadenia. Nevidím problém, keď sa kresťanstvo dostane do politiky, ale keď sa politika dostane do kresťanstva. Svedkami sú dejiny kresťanstva, keď sa cirkevná moc spojila so svetskou a všetky kontrolné funkcie boli v jedných rukách. Myslím si, že je dôležité, aby štát garantoval sekularitu a plnú náboženskú slobodu.
obava plynie možno aj z toho, že charizmaticko-letničným hnutiam chýba oproti väčšinovej kresťanskej cirkvi učiteľský úrad, tzv. magistérium, ktoré by ho včas stoplo, ak sa posúva kamsi do sektárstva. Nedávno bolo medializované charizmatické hnutie Sedem vrchov s otvorene politickými ambíciami.
Letnično-charizmatické hnutie nie je monolit, je veľmi rôznorodé. I keď takýto inštitucionalizovaný úrad neexistuje, je v našom hnutí mnoho rešpektovaných učiteľov, ktorých pohľady sú akceptované. Čo sa týka Siedmych vrchov, z toho, čo ja vidím a poznám, neexistuje žiadna vážna organizovaná agenda s ambíciou prevziať spoločnosť nejakým teokratickým programom.
nevnímate v tomto hnutí žiadne riziko napriek ambíciam presadzovať kresťanstvo v politike?
Hnutie Sedem vrchov chce priniesť biblické hodnoty do rôznych oblastí spoločnosti od rodiny až po politiku. To je legitímne, až kým sa z toho neurobí prehnaná agenda, politická agenda. V dialógu Havrana s Dobšinským to bolo vykreslené ako hroziaci scenár, v ktorom sme postavení pred konšpiráciu letničiarov. Takto to určite nie je.
napriek tomu v spoločnosti rezonuje takáto obava. Niet sa čomu diviť po skúsenostiach s ľudáctvom.
Len pred tridsiatimi rokmi sme tu mali absolútne iné zriadenie. Prešli sme si obdobím komunizmu a cez obdobie postkomunizmu sme sa dostali do súčasného obdobia „nekomunizmu“. Je tu akási čudná klíma, v ktorej sa už neidentifikujeme s minulosťou. Zrazu je na scéne niečo, na čo sme historicky neboli zvyknutí – charizmatické hnutie, čo je pre nás cudzí fenomén. Myslím, že tento fenomén nepoznaného pôsobí ako strašiak. Keď niekto z politickej arény ako napríklad Krajčí a Heger cez videá popisujú svoju skúsenosť s Duchom Svätým, je to pre bežného intelektuála 21. storočia nezlučiteľné s výkonom verejnej funkcie.
a napriek tomu máme premiéra charizmatika, hoci sa ním stal „náhodou“.
Je to Boží vtip. (úsmev) Aj keď sa dnes nevídané percento parlamentu hlási k tomu, že sú praktizujúci kresťania či charizmatickí kresťania, nemyslím si, žeby to malo prevalcovať demokratické nastavenie a svojvoľne nastaviť vyhrotené pravidlá hry, ktorým sa musia podvoliť všetci ostatní na Slovensku. Je tu obava prameniaca z histórie, že komunisti a pred nimi Tiso zneužili našu dôveru a navodili totalitu, a že nám hrozí podobný príbeh. Nejakí čudní, neznámi charizmatici sa zviditeľnili a hrozí nám konšpiračný scenár.