Ako sa dá žiť s vedomím, že niekto za teba zomrel? Raz som čítal o jednom požiari na diskotéke v Košiciach, pri ktorom zahynula v plameňoch akási mladá zdravotná sestra, ktorá tam pomáhala. Ona zomrela a tí, ktorých zachraňovala, dnes žijú. Počul som príbehy ľudí z vojny a z väzenia, ktorí dali svoje životy za niekoho iného, aby ten druhý mohol žiť. 

Známy je príbeh mladého muža, ktorý v opitosti niekoho zabil. Utiekol domov, otvoril mu jeho starší brat, s ktorým býval. On bol kresťan a keď videl jeho krvavé šaty a nôž, pochopil, čo sa stalo. Keďže žandári jeho mladšieho brata prenasledovali, naliehal, aby si s ním vymenil šaty. Príbeh potom pokračuje tak, že starší brat vezme trest smrti na seba. Jeho posledným prianím bolo napísať list, ktorý mali doručiť po jeho smrti adresátovi. Bol to odkaz svojmu mladšiemu bratovi: „Ja dnes zomieram v tvojich šatách za teba. Ty ži v mojich šatách namiesto mňa.“ Keď som tento príbeh rozprával na pouličnej evanjelizácii v Slovinsku, dvaja chlapci na moje pozvanie prišli celí vyplašení večer do zboru. Pri výzve k spaseniu reagovali a potom, keď sme sa pri kole rozprávali, už to nevydržali a jeden z nich to dostal zo seba: „A kedy sa to to stalo?“ Vďaka zlému prekladu to celé pochopili tak, že ten príbeh bol o mne, že ja som kohosi zabil… Potom sme sa na tom dobre zasmiali.

Musí to však mať veľký dopad na život človeka, ktorý bol zachránený, lebo ktosi druhý zaňho zomrel. Vedomie, že ja žijem, lebo niekto iný zomrel, je veľmi zaväzujúce. Ježišova smrť bola zástupná (J 8,46; Žid 4,15; 1Pet 2,22; Iz 53,5n; Rim 5,8; 1Kor 15,3; 2Kor 5,21; 1Pet 2,24; 1Pet 3,18; Mk 10,45; J 10,11; 1Kor 5,7). Mnoho mravných ľudí položilo svoj život za dobrú vec. Mnohých mučili, neprávom trestali, krivo obvinili alebo nespravodlivo odsúdili. Mnohí padli zbytočne vo vojne, milióny umreli v neľudských podmienkach v koncentrákoch a gulagoch. Ale jedine Ježiš vzal na seba trest za mňa a za teba, za všetkých ľudí. Ja môžem žiť, lebo on zomrel. Ja môžem byť uzdravený, lebo on trpel. Ja môžem byť slobodný, lebo on bol zajatý. Ja sa môžem radovať, lebo on niesol smútok. Ja nie som sám, lebo on ostal sám. 

Otázkou však zostáva, aký je dopad Ježišovej smrti na nás. Keďže on zomrel za mňa, aké dôsledky to so sebou prináša?

1. Žijem pre Krista (Gal 2,20)

Ježiš síce zomrel za mňa, ale ja to beriem, akoby som tam na kríži zomrel aj ja s ním. To, že mám šancu žiť, neberiem za samozrejmé. Žijem, akoby on žil, žijem na jeho mieste. Natoľko si cením jeho obeť, že som mu úplne oddaný. Svet mi je ukrižovaný a ja som ukrižovaný svetu (Gal 6,14).

2. Žijem pre bratov (Ef 5,2; 1J 3,16)

Nie som jediný, za koho zomrel. Mnohí v ňom máme záchrancu, dobrodinca, osloboditeľa, vykupiteľa. Preto nás spája mocné puto: Kristova obeť. To likviduje naše sebectvo. Ak môj Dobrodinec videl aj v mojom blížnom tak veľkú cenu, že za neho zomrel rovnako ako za mňa, potom aj ja v ňom vidím tú istú hodnotu. Nepovyšujem sa nad neho, lebo za neho Kristus zomrel. 

3. Žijem pre stratených (Rim 1,14.15)

Veľká obeť si vyžaduje veľkú odozvu. Každý si to zaslúži vedieť. Všetci majú právo počuť o tom, kto za nich dal svoj život. Možno ho neprijmú, možno odmietnu, možno sa tomu vysmejú – ale možno sa pred ním sklonia a bude viac tých, ktorí sa rozhodnú žiť hodne jeho obete, hodne svojho povolania, hodne Krista!

Keď budeš najbližšie brať Večeru Pánovu, pripomeň si, že jeho telo a jeho krv „sa dáva za vás“. Ty stojíš za to, máš cenu v jeho očiach, miloval ťa viac ako svoj život. Ži tak, akoby na tvojom mieste žil on.