Toto je môj prvý blog na covidovú tému. Celkom pravdepodobne je aj posledný. Doteraz, za 90 týždňov pandémie, som svoje názory na pandémiu neprejavoval. Domnievam sa, že duchovní lídri, pastori, teológovia sa potrebujú držať svojej línie. Nie je nám dané sa politicky prejavovať či vyhraňovať názory na medicínske témy. Cirkev je duchovnou rodinou otvorenou pre široké spektrum ľudí s veľkou paletou osobných názorov a preferencií. Mojou úlohou ako pastora je prinášať duchovné vedenie. Preto na tému pandémie a jej pozadia sa zo zásady nevyjadrujem. Vyjadroval som sa k tomu, ako cirkev v tomto období úspešne viesť a často som kázal o príležitostiach, ktoré nám touto situáciou pre duchovnú službu vznikajú.

Je mi však úprimne ľúto, že sa z tejto doby stala éra obrovského názorového chaosu. Z murárov sú odrazu epidemiológovia, z duchovných sú virológovia, z muzikantov eschatológovia a z učiteľov politológovia. Nikdy sme neboli tak polarizovaní. A nikdy sme nedovolili našom osobným názorom, aby nás oddeľovali od priateľov, rodiny a cirkvi, ako to dovoľujeme dnes. Pandemická sezóna trvá celkom dlho a zjavne ešte chvíľu potrvá. Dávam si otázku, či ma ľudia, ktorí ma mali radi pred pandémiou, budú stále mať radi aj po nej. Hádam aspoň moja manželka áno :).

Do rovnice vstúpil fenomén sociálnych sietí, ktorý umožnil novodobým expertom svoje názory v online priestore získavať a šíriť. Vytvorilo sa virtuálne mravenisko, neskutočný labyrint, chaotické bludisko miliónov teórií. Niečo z toho sú odborné články, niečo emotívne autentické svedectvá, zas niečo iné nepodložené klamstvá. A väčšina materiálu je koktail toho všetkého. Veľká časť čitateľov nerozoznáva medzi fundovaným materiálom a jeho karikatúrou – hoaxom, dezinformáciou, fake news, alternatívnymi webmi, urban legends či konšpiráciou.

V súčasnej vlne čelíme úplne inému psychologickému tlaku než v tej pred rokom. V prvom lockdowne v roku 2020 sme sa ako spoločnosť museli vysporiadavať s následkami izolácie. Mnohí riešili úzkosti a depresie. Spoločnosť bola v neistote. Prevládali obavy a strach. Mnohí jednotlivci to nezvládli, mnohé manželstvá sa rozpadli a mnoho biznis iniciatív zbankrotovalo. Tento rok riešime iné následky. Už nie je na prvom mieste strach či depresia ale rozdelenie, polarizácia. Naše vzťahy sú poznačené, zjazvené. A čo je úplne najhoršie, trpí tým aj cirkev. Spoločenstvá a zbory sa z veľkej miery zdemoralizovali. Odcudzil sa brat bratovi. Nepriateľovi sa v jeho stratégii začalo slušne dariť. Ak niečo nezabije vírom nemoci, chce to zabiť vírom odcudzenia.

Pozývam vás k zváženiu nasledovných faktorov ako k vodítku vo vašich rozhodnutiach. Ako kresťania potrebujeme jednať zrelo, po premyslení a modlitbách a s ohľadom na spoločné dobro.

1 Pestuj kultúru úcty

Úcta je našou hodnotou. Je základným elementom vzťahu s Bohom (tam to nazývame aj „bázeň pred Bohom“) a je základom aj vo vzťahu s ostatnými ľuďmi. Úcta je jeden z kľúčov k požehnaniu v manželstve (Ef 5,33) a rodine (Ef 6,2.3). Je základným postojom kresťana voči blížnym a voči sekulárnej vláde (1Pt 2,17). Zdá sa, že úcta sa zo vzťahu s Bohom aj s ľuďmi takmer vytratila. V rodinách sme svedkami ponižovania, v cirkvi zažívame pohŕdanie inými – tak slabými ako aj autoritami. Odborníkom sa dostáva výsmech, premiérovi a prezidentke už kde-kto tyká a bázeň pred Bohom je na nule. Cirkev, my musíme začať. Modelujme kultúru úcty. Začni s manželkou, pokračuj s predavačkou v obchode a neprestaň pri prezidentke. Úcta si nevyžaduje so všetkým súhlasiť. Znamená uznať hodnotu druhej osoby a pokladať ju za cennú. To predsa dokážeme!

2 Nebuď rebel

Pozorujem, že sa v tejto vlne stalo trendom byť v zásade proti. Tí najhlasnejší sú najvyhranenejší. Rozumiem, že v kontexte postkomunistickej kultúry sme boli navyknutí na to, že ak niečo od nás chce štátna moc, určite v tom je zneužitie a treba byť v zásade proti. Rozumiem aj tomu, že ak autority od nás požadujú to, čo sa prieči Božím zákonom alebo nášmu svedomiu, máme poslúchať Boha viac než ľudí (Sk 5,29). Ale náš základný postoj ako kresťanov musí ostať pokora, úcta, podriadenosť. Mám problém s tým, ak sa ľudia z cirkvi prezentujú ako rebeli. Predmet vzdoru si vždy nájdu. Čokoľvek je povinné, vyžadované, nariadené, treba odmietnuť a rebelovať. Biblická etika toto nepozná. Náš apriori postoj je, že sme autoritám podriadení (Ef 6,5 Rim 13,1-7) a budujeme pokoj (Mt 5,9 Rim 12,18 Rim 14,19).

3 Rešpektuj svedomie iných

Svedomie je svätyňa. Je vnútorným priestorom v každom človeku, ktorý odráža fakt, že sme stvorení na Boží obraz (Rim 2,15). Je signálizátorom dobra a zla a jeho hlas treba počúvať. Kým nie je otupené ignorovaním jeho hlasu a pokračujúcim vedomým hriechom, svedomie je najvyššou osobnou autoritou. Nik nemá právo naše svedomie zneužiť, znásilniť. Ani Boh to nerobí, ani on nikdy nejde proti našej slobodnej vôli. Nesmie to urobiť ani štát, ani zamestnávateľ, ani kňaz, ani manžel. Na konci dňa sa musím pozrieť do zrkadla a zhodnotiť, že som konal najlepšie podľa svojho svedomia a vedomia. Biblický precedens riešil príklad, kde bolo niečo pre svedomia niektorých kresťanov prijateľné a pre iných neprípustné (1Kor 8,4.7 Rim 14,14). Jednalo sa o konzumáciu jedla predtým obetovaného pohanským bohom. Niektorí v tom mali slobodu, pretože to chápali tak, že tie “božstvá” sú neživé a nemôžu to jedlo poškvrniť (1Kor 10,27). Iní sa na nich pohoršovali, urážali, pretože pre nich to bola otázka hriechu a kompromisu (1Kor 10,28.29). Takýchto bratov Pavol nazýva „slabých“ (1Kor 8,11 Rim 14,1). Pointa pre nás je, že naše svedomie musí ostať kompasom. Zároveň sa však nesmieme dopustiť súdenia tých, ktorým svedomie káže inak (vo veciach, ktoré autorita Písma jasne nedefinuje, samozrejme). Nesúď, aby si nebol súdený (Mt 7,1 Rim 14,1.3.13).

4 Ži vierou

Tam, kde máme vo svedomí pred Bohom slobodu, dokážeme žiť vierou (Rim 14,22.23). Potrebujeme robiť svoje rozhodnutia vierou, inak to je podľa zmieneného textu hriechom. Spravodlivý vierou žije (Rim 1,17 Gal 3,11 Heb 10,38). Akokoľvek sa v otázke svedomia rozhodneme, musíme to prijať a praktizovať vierou. Pre tých, ktorí sa obávajú vírusu a spoliehajú na očkovanie – potrebujete žiť vierou. Pre tých, ktorí sa boja očkovania a odmietajú ho – potrebujete žiť vierou. Je to náš jediný recept. A na obe verzie je potrebné rovnaké množstvo viery. Ten, kto ide k lekárovi a riadi sa radami medicíny, nemá malú vieru či menej viery. Viera sa neprieči vede a nezosmiešňuje fyzikálne zákonitosti. Veď plavíme sa loďou a nechodíme vždy po vodách 🙂 Lietame lietadlom a nie „na krídlach viery“.

5 Maj vyvážený postoj k eschatológii

Málo vecí tak polarizuje kresťanský svet ako eschatológia. Je ťažké si priznať, že v tomto Biblia ostáva tajomnou a že tu nemáme plné zjavenie. Ak by som mal staviť euro na každú verziu a každý termín Kristovho návratu, ktorý som od začiatku svojej služby počul, bol by som veľmi bohatý. Akokoľvek rozumieš prorockým statiam z Písma, k akejkoľvek verzii eschatológie inklinuješ, akokoľvek interpretuješ apokalyptické biblické texty, nestaň sa arogantným. Nezabudni na jednoduchý fakt, že existujú vysokoprofilové osobnosti, Boží mužovia a ženy, rešpektovaní biblisti, ktorí sú po zvážení všetkých faktov na opačnej strane spektra. Mám svoj pohľad, ale odmietam sa tváriť, že mám patent na pravdu. Je to pokorujúce, ale nie je našou vecou poznať časy (Sk 1,7). O tom dni nevie nik iba Otec (Mt 24,36). Žijem s pohľadom na koniec, v perspektíve Kristovho návratu a v perspektíve neba. Moja eschatológia je pozitívna. Odmietam žiť v strachu, neznepokojujem sa (J 14,1-3). Moja eschatológia je inkluzívna – som pripravený na vychvátenie, ak príde, vysporiadaný so súžením, ak cez neho treba ísť, a zároveň nastavený na prebudenie, expanziu Božieho kráľovstva tu a teraz. Čokoľvek je na rade, som v tom! Podstatné je byť zastihnutý v napĺňaní svojho poslania (Mt 24,46).

6 Neutrhni sa zo spoločenstva

Toto obdobie určite preskúšava vieru. Ale preskúšava aj silu spoločenstva. Nik z nás nie je stavaný nato, aby žil svoj duchovný život sám, izolovane od spoločenstva. Lockdowny na čas prinútili cirkev stiahnuť sa do podzemia a z veriacich vytvorili diasporu. Bolo zabránené vykonávať verejné bohoslužby, a keď sa aj verejné stretnutia stali možnými, z opatrnosti ostali mnohí v úzadí. Verím, že v tomto čase Boh budoval našu vieru a tlakuvzdornosť. Verím, že bohoslužby v rodinách posilnili spiritualitu rodín, rodičov a detí. Verím, že roztrúsenie veriacich si Boh používa na svoje zámery. Zrno sa rozosieva a príde žatva. V procese však hrozí, že si na tento stav natoľko zvykneme, že stav izolácie prijmeme za normál. My však sme povolaní žiť v spoločenstve ako duchovná rodina. Neostaň uzavretý. Ži vo svojej skupinke a akonáhle to je možné, buď súčasťou spoločenstva naživo.

7 Žehnaj autoritám

Dnes, v dobe, kedy počuť tak mnoho zlorečenia, sťažovania sa, kritizovania a nadávanie, sme my povolaní žehnať autoritám. Z Písma rozumieme, že tí, ktorí stoja v pozícii moci, tam sú z Božej prozreteľnosti (Rim 13,1-7). Je tu čas modliť sa za vrchnosť a žehnať im (1Tim 2,1.2). Som si istý, že to nemajú v pandemickom období vládnutia ľahké a určite by som s nimi nemenil. Osobne sa modlím za autority a špeciálne za tých, ktorí sa hlásia k živému vzťahu s Bohom. Pýtam si pre nich múdrosť a odvahu konať morálne, eticky a spravodlivo. Nestaň sa rebelom, nemaj plné ústa kritiky a sťažovania. Našou najväčšou zbraňou je modlitba.

Zároveň je tu pre cirkev nová výzva. Nesmieme dovoliť, aby sa duchovné spoločenstvo rozdeľovalo podľa stavu zaočkovania alebo názoru na očkovanie. V Kristovi sme jedno. Ak aj sekulárne spoločenstvá diferencujú medzi ľuďmi podľa stavu zaočkovania, cirkev z definície musí byť pre každého. Nová zmluva bola radikálnou – Ježiš sa ujal aj malomocných outsiderov a uzdravil ich. Tu je teda výzva: tí, ktorí sú nezaočkovaní nesmú pohŕdať zaočkovanými, a tí, ktorí sú zaočkovaní, musia prijať nezaočkovaných. Cirkev je miestom prijatia. Nesmieme z neočkovaných urobiť novodobých malomocných, ktorí sa musia držať z diaľky a nemajú prístup. Sme jedno, stretli sme sa pod krížom Ježiša Krista a to z nás robí bratov a sestry. Nezabudnime na to.

A na záver odkaz od apoštola Pavla, ktorý mal do činenia s chaosom v cirkvi v starobylom Korinte: “Bdejte, stojte pevne vo viere, vzmužte sa a buďte silní! Všetko nech sa medzi vami deje v láske!” (Prvý Korinťanom 16:13-14) Priatelia, aj toto prejde. Vyjdeme aj z tejto sezóny. Božie kráľovstvo bude rásť, Božie slovo nebude spútané, žatva je tu. Hore hlavu!