Poznáš ten pocit. Zviera ti žalúdok. Cítiš kŕč, lebo to, do čoho si sa pustil, ťa presahuje. Zdá sa, že si sa zakusol do priveľkého jablka. Je to nad tvoje sily a tých už ostalo len málo. Dostal si sa do akéhosi preša, do prudkého víru nepriateľských zámerov. Dobre vieš, že nepriateľ je nad tvoje sily. Je úlisný, úskočný a zákerný – no poriadne mocný. Má celý roj démonických posluhovačov prikyvujúcich mu na každé slovo. Stačí signál a oni sa nacvičene s terorom v očiach rozbehnú vykonať jeho prekliatu vôľu. Cítiš sa, akoby si pichol do megamraveniska gigantických termitov, ktoré sa synchronizovane obúvajú do teba. Nepriateľ si nedáva rukavičky. Vieš, že to čo má za lubom, nemôže byť nič dobré.

Už jeho diabolské meno napovedá, že je rozhadzovač. Rozhadzuje útoky, urážky, strach a výčitky. Má povýšenecký úškrn a určite netrpí komplexom menejcennosti. Má pýchu v svojom zárodku. Je do krvi falošný. Jeho vnútro je podlé, ukrýva každé zlo, ktoré rodí v myšlienkach a skutkoch svojich poddaných. Už stáročia rozhadzuje! Naoko beztrestne ubližuje. Vďaka nemu umrelo tak mnoho snov. Milióny detí dodýchalo. Srdcia boli rozťaté a láska z nich vytiekla bezcitne von. Zďaleka to vyzerá, akoby sa v miliónových davoch rútili do bezodnej priepasti, ktorej neónová reklama ich totálne oslepila. Rútia sa jeden za druhým. Slepo, oddane, naivne a tvrdohlavo.

Pri tom všetkom vieš, že vieš, že vieš – že si nemohol inak. To termitisko ti stálo v ceste. Nebudeš predsa ďalšou obeťou, ktorú rozožerie a pochová! Ty musíš vyhrať. Máš srdce šampióna. Ozýva sa v tebe víťazný výkrik z hlbiny tvojho srdca. Je to výkrik mladého leva a ten sa termitov nebojí. Ten, čo je v tebe, je väčší než ten, čo drží bábky vonku na motúzku. Zvíťazil Lev z pokolenia Júdu a jeho srdce dnes tlčie v tebe. Jeho dych je hrozný. Mnohí to netušia, ale nepriateľ-tyran sa pred ním desí. Cíti z neho porážku. Pri každom údere srdca mladého šampióna sa to jeho srdce zviera v kŕči. Ale ešte stále skúša. Vie, že má málo času a že jeho minúty sú zrátané. 

A diabol, ten klamár nad klamárov, otec lži, už na to prišiel. Preto reve a kričí, ziape a zastrašuje, dychčí, erdží a atakuje. Budí dojem sily, dojem neporaziteľného víťaza. Rád vystupuje ako šampión. Je majster prevlekov, frajer ukrytý za oponou. Tam jeho skuvíňanie v smrteľnom kŕči vyznieva falošne ako pokrik víťaza. Keď však prišiel do ringu, zažil fiasko. Golgotský ring zaznamenal jeho kľúčový súboj s odvekým rivalom. Prvé okamihy sa javili sľubne, vyzeralo to na porážku Ukrižovaného. Golgota bola pokropená krvou, zbičované bezvládne telo súpera vyzdvihnuté na smrtiaci nástroj a horu zaliala tma. Nepopierateľným dôkazom jeho “víťazstva” bolo telo rivala uložené do hrobu. Tonový balvan mal garantovať, že tam ostane navždy. Rímska pečať a rímski legionári strážiaci pri hrobe boli ďalšou garanciou.

Bolo ticho. Minimálne tu. Peklo pravdepodobne oslavovalo, pretože prvýkrát po tisícročiach frustrácie z ústupu a porážky bol ticho a bez pohybu ich nepriateľ. Hordy démonov tancovali odzemok. Bujará oslava prehlušovala stony a výkriky trpiacich obetí nimi zvedených. “Nepriateľ odvisol! Jeho budúcnosť je zapečatená v hrobe!”

Ale ticho v hrobe a bujará nálada v pekle netrvali dlho. Ukrižovaný vstal. Nadprirodzene vzkriesený mocou Najvyššieho. Balvan ustúpil ako pingpongová loptička a anjel, ktorý si s ním dal námahu, si naň pohodlne sadol. Ochranka odpadla. Správy sa šírili rýchlo a peklo sa opäť zmenilo na zdesený priestor. Ukrižovaný zasadil v ringu posledný úder! Knockout. Rozhadzovač ležal vo verejnej potupe vystavený totálnemu výsmechu a hanbe. Pravda je vonku: Pánom všetkého, ktorému je dané meno nad každé meno, je Vzkriesený! Už nikdy o tom v pekle nezapochybujú. Ich jedinou zbraňou ostáva klamstvo. Ale keď zviazaný klamstvom pozná pravdu, pravda ho oslobodí! Pravda o tom, kto v ringu zvíťazil a kto zakúsil definitívnu a zdrvujúcu porážku.

(Zdroj: Getty images)

Prečo sa teda pán pekiel bojí obyčajného Božieho dieťaťa? Áno, dobre si počul, to on sa bojí teba! Je to preto, lebo Duch toho, ktorý vzkriesil Ukrižovaného, dnes býva v tebe. Ak si plný jeho prítomnosti, ak si v ňom a on v tebe, ak meč držíš v ruke – je to beznádejné! Dostal si sa na stranu víťazov. Ty a Vzkriesený ste väčšina! Keď sa peklo postaví proti tebe, nebo sa otvorí nad tebou! Zdvihneš štít viery a ohnivý šíp nepriateľa je uhasený. A ak spadneš, necháš sa oklamať a potkneš sa, Parakletos ťa znova postaví! Je vedľa teba, tvoj Radca, Spolubojovník, Potešiteľ, Priateľ a Advokát. Ty vstávaš v novej sile, v novej milosti, v novom pomazaní. Nejdeš ďalej silou ani mocou ale Duchom Vzkrieseného! 

Nevadí, keď nám občas zviera brucho. To je len tréma a tá prejde pri prvom pohľade na víťazstvo. Nezastav sa. Nepoddaj sa. Nedaj sa na ústup. Nezačni cúvať a nevyjednávaj s nepriateľom. Zápas skončil dávno, vtedy v golgotskom ringu. Dnes je to len rev leva porazeného Levom z pokolenia Júdu. A Ten je na tvojej strane!

Miro Tóth